Členovia MAS HNILEC

Verejný sektor


1. Mesto Gelnica  

(https://www.gelnica.sk/)

    Mesto Gelnica leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive a terasovej plošine v doline Hnilca. Gelnica je historické, banské mesto nachádzajúce sa v prekrásnom prostredí Spišsko-gemerského Rudohoria na východe Slovenska. Mestom preteká rieka Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou. Leží v nadmorskej výške 375 m, ale okolité pásmo vrchov dosahuje výšku od 655 do 1030 m.  Príchodom nemeckých kolonistov sa mesto rýchlo rozrástlo v mestský organizmus a v roku 1264 dostalo mestské právo od uhorského kráľa Belu IV. Počiatky baníctva v oblasti Gelnice spadajú do XIII. storočia. V dobe najväčšieho rozmachu baníctva (XIII. až XV. storočie) sa tu ťažila medená ruda, v menšom množstve zlato a striebro, ortuť, olovo a železná ruda. Gelnica ako stredisko hornouhorského baníctva mala pôvodne vlastné gelnické banské právo,  v roku 1327 bolo Gelničanom nanútené štiavnické banské právo. V 2. polovici 19. storočia sa stalo klinčikárstvo a reťazárstvo v Gelnici najvýnosnejšou živnosťou a gelnické klince a reťaze boli známe v celom Uhorsku.

 

2. Obec Helcmanovce

(https://www.helcmanovce.sk/)

    Obec vznikla na území doloženom 1297. Z poverenia spišského kastelána Tomáša ju 1326 založil dedičný richtár Kuncman zo Slovakova. Patrila Spišskému hradnému panstvu. Obyvatelia pracovali ako baníci v medených baniach. Okolo roku 1605 vyhorela. V roku 1787 mala 161 domova 1146 obyvateľov, neskôr v roku1828 mala obec 161 domov a 1618 obyvateľov. V rokoch 1880-90 sa mnohí, najmä baníci vysťahovali. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) boli banícka a poľnohospodárska obec. JRD založili 1959. Obyvatelia pracujú v miestnych baniach (ťažba antimónu, železnej rudy) a na JRD, časť v Prakovciach, Smolníku a inde v rámci okresu.

 

3. Obec Henclová

(https://www.henclova.ocu.sk/)

    Obec Henclová vznikla asi v 14. storočí spolu so Štilbachom (Tichá voda) ako banícka osada. Patrila hradnému panstvu Krásna Hôrka. V roku 1828 mala osada 26 domov a 252 obyvateľov. Zaoberali sa pôvodne baníctvom a uhliarstvom, v 19. storočí prevažne lesným hospodárstvom. V polovici 19. storočia sa Henclová konštituovala ako obec. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Počas SNP pôsobili v okolí partizánske skupiny, ktoré obyvateľov podporovali. V súčasnosti obrábajú pôdu súkromne hospodáriaci roľníci , časť obyvateľov pracuje v lesnom hospodárstve, v baniach a priemyselných podnikoch v okolí obce. Tichá voda vznikla v 14. stor. ako železiarska osada, v roku 1925 bola pričlenená k obci Henclová.

 

4. Obec Jaklovce

(https://www.jaklovce.sk/)

    Obec založil gelnický občan Jakul, ktorý dostal od Ladislava IV. les v gelnickom chotári. Patrila rodine Jekelfalussyovcov. Obyvatelia boli baníkmi, ťažili tu železnú rudu. V roku 1787 mala 92 domov a 708 obyvateľov, v roku 1828 mala 134 domov a 982 obyvateľov. V 19. storočí pracovali v poľnohospodárstve a v podnikoch na okolí. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali v baniach, lesoch, na píle a v poľnohospodárstve. Boli tu stupy, rozvinuté tkáčstvo. Počas SNP ( Slovenského Národného Povstania ) pôsobili v okolí partizánske jednotky. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce.

 

5. Obec Kluknava

(https://www.kluknava.sk/)

    Obec vznikla po roku 1300 v chotári Richnavy. Spomína sa v roku 1304. Patrila Richnavskému hradnému panstvu, v roku 1693 ju dostali Csákyovci a stala sa sídlom jednej vetvy rodiny. V obci boli bane na železo, ortuť a meď. V 17. storočí tu pracoval hámor. V roku 1787 mala 84 domov a 685 obyvateľov, v roku 1828, keď sa uvádzala ako mestečko, mala 127 domov a 914 obyvateľov. V roku 1831 bola jedným z ohnísk roľníckeho povstania. V roku 1853 – 1897 bol v prevádzke erárny mediarsky podnik. Začiatkom 20. storočia chodili obyvatelia do továrne v Krompachoch.

 

6. Obec Kojšov

(https://www.kojsov.sk/)

    Obec vznikla koncom 13. storočia na území Jekelfalussyovcov. Spomína sa v roku 1368. Názov pochádza od osobného mena Kojš. Dosídľovala sa v rámci valaskej kolonizácie v 14. storočí. V roku 1465 pripadla panstvu Spišského hradu. V roku 1787 mala 106 domov a 751 obyvateľov, v roku 1828 mala 129 domov a 933 obyvateľov. V chotári sa pálilo uhlie, dolovalo železo.

 

7. Obec Margecany

(https://www.margecany.sk/)

    Obec sa spomína od roku 1235 – 1270. Je starou slovenskou obcou, ktorá vznikla v gelnickom chotári. Patrila rodine Jekelfalussyovcov. V chotári boli bane na striebro a železo. V roku 1787 mala 65 domov a 408 obyvateľov, v roku 1828 mala 71 domov a 517 obyvateľov. Časť obyvateľov pracovala od konca 19. storočia pri železnici. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali aj v lesoch, baniach, v miestnej vápenke a na píle. V roku 1921 a v roku 1924 štrajkovali robotníci vo vápenke, v roku 1922 a v roku 1924 na píle. V roku 1932 – 1936 došlo pri stavbe železničnej trate Margecany – Červená Skala k niekoľkým mohutným štrajkom, ktoré patria v dejinách slovenského stavebného robotníctva k najvýznamnejším. Od roku 1943 pôsobili v okolí skupiny partizánov, ktoré 25. – 26. 8. 1944 zneškodnili nemecké vojenské transportéry. Po oslobodení bola vybudovaná vápenka. Rolova Huta: Osadu založia rodina Rollovcov, keď na mieste, kde sa už v 18. storočí ťažila meď postavila F őnixovu hutu. V roku 1879 tu v hutníctve prvýkrát použili miesto dreveného uhlia kamenné. V roku 1885 prácu v huti zastavili. V roku 1961 bola obec pripojená k Margecanom.

 

8. Obec Mníšek nad Hnilcom

(https://www.mnisek.sk/)

     Obec sa spomína od roku 1322. V chotári sa dolovalo zlato. Obec patrila Gelnici, v roku 1465 bola pripojená k Spišskému hradnému panstvu. Vyvíjala sa ako poddanské banské mestečko. V 14. storočí vydal Mníšek nad Hnilcom svoje listy so znakom svätej Kataríny, v 15. storočí si zvolil erb s dvoma skríženými kladivami a štyrmi ružami. V roku 1787 mal 292 domov a 2296 obyvateľov, v roku 1828 mal 295 domov a 2143 obyvateľov. V 18. a 19. storočí mal niekoľko baní, hámrov a vysokú pec, banský úrad, trhovisko. Hámre pracovali od roku 1869 na parný pohon. V roku 1906 bol štrajk baníkov. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) bola obec strediskom drevárenského priemyslu. Obyvatelia pracovali aj v baníctve. Nemecká časť obyvateľstva bola po roku 1945 vysídlená.

 

9. Obec Nálepkovo

(https://www.nalepkovo.sk/)

    Nlepkovo vzniklo v lese Malý Hnilec, ktorý z poverenia Máriássyovcov v roku 1290 osídlil Šoltýs Pecold. V roku 1358 sa obec stala zemepanským mestečkom. Patrila Máriássyovcom. V erbe mala skrížené kladivo a kliešte. V 19., storočí používala znak v ktorom bol zobrazený celý murovaný hámor. V chotári boli železnorudné bane. V roku 1437 došlo k vzbure baníkov. Pracovalo tu niekoľko hámrov. Časť baní a železiarní prevzala v roku 1901 Hornosliezska železopriemyselná spoločnosť. V obci sa nachádzajú Čiernohorské kúpele: klimatické a slatinné kúpele s prvým vodoliečebným ústavom v Uhorsku. Založil ich Ľudovít Kornidesz v roku 1847. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia pracovali na dvoch miestnych pílach, pri výrobe železného náradia, v lesoch, v baniach a poľnohospodárstve. Bolo tu rozvinuté tkáčstvo a farebné plátna. V roku 1918 a 1922 boli štrajky robotníkov. Počas SNP ( Slovenského Národného Povstania ) pôsobili v okolí partizánske skupiny, ktoré v septembri v roku 1944 obsadili obec. Po roku 1945 bola veľká časť obyvateľstva nemeckej národnosti vysídlená.

 

10. Obec Prakovce

(https://www.prakovce.sk/)

    Obec vznikla v chotári Gelnice. Spomína sa od roku 1368. V 16. storočí patrila Thurzovcom. V 2. polovici 16. storočia ju odkúpil Anton Rholl, postavil tu hámre, spomínané v roku 1586. V 17. storočí obec vlastnili Csákyovci. V roku 1760 bola v prevádzke železiareň, v roku 1800 bane, hámry a 2 slovenské pece na tavenie železa, ktoré v roku 1810 nahradila vysoká pec. zlievarenskú výrobu zaviedli v roku 1801. V 40. rokoch 19. storočia zmodernizovali výrobu a postavili valcovňu, v ktorej vyrábali kvalitný plech. V roku 1787 bolo v Prakovciach 47 domov a 282; v roku 1828 mali Prakovce 56 domov a 407 obyvateľov. v 18. storočí nemali žiadnu sedliacku usadlosť. Aj po roku 1918 boli obyvatelia zamestnaní väčšinou v miestnom strojárenskom závode. V roku 1920 sa robotníci zúčastnili generálneho štrajku. V roku 1921 štrajkovali baníci, v roku 1933 stavebný robotníci. Od roku 1938 výrobu preorientovali na vojenské účely. V roku 1944 Nemci demontovali časť závodu. V okolí pôsobili partizánske skupiny. Po oslobodení bola obnovená a rozšírená výroba v závode, vystavané nové sídlisko.Požiar v roku 1967 zničil polovicu závodu.

 

11. Obec Smolnícka Huta

(https://www.smolnickahuta.sk/)

    Prvá písomná zmienka o obci Smolnícka Huta sa datuje do roku 1828, kedy sa nazývala Szomolnok Hutta, po maďarsky sa obec úradne nazývala Szomolnokhuta; po nemecky sa obec úradne nazývala Schmöllnitzer Hütte.V okolí dnešnej obce boli pôvodne bane, huty a úpravne medenej rudy. Ako samostatné banské mestečko vystupuje v daňovom súpise od roku 1828. Patrilo banskému eráru a nemalo žiadnu ornú pôdu. V roku 1828 tu bolo 189 domov a 1368 obyvateľov. Starú hutu, ktorá spracúvala meď, ortuť, olovo, striebro, nahradila v roku 1863 vysoká pec. Hutníci štrajkovali v roku 1907 a v roku 1918.

 

12. Obec Smolník

(https://www.smolnik.sk/)

    Prvá písomná zmienka o obci Smolník sa datuje do roku 1327, kedy sa nazývala Semelnech. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský. Starú slovensko - banícku obec osídlili v 13. storočí Nemci z Gelnice, v roku 1327 ju Karol Robert povýšil na slobodné banské mesto podľa štiavnického práva. Erb so skríženými banskými náradiami vznikol v 15. storočí, ale mesto malo erb už v 14. storočí, v ktorom ústrednou postavou bola sv. Katarína, vedľa nej však bol zobrazený baník pri dolovaní rudy. Ďalšie územie dostal Smolník od panovníka v roku 1333 a v roku 1338. V polovici 15. storočia pripadlo mesto panstvu spišského hradu, ktoré prenajímalo miestne medené a strieborné bane a hámre. Baníctvo sa začalo rozvíjať najmä v 18. storočí. V Smolníku bolo sídlo banského súdu a inšpektorátu. Od začiatku 18. storočia tu pôsobila mincovňa. Zanikla v roku 1816. Medené Hámre boli v roku 1807 – 1860 prenesené do Malužinej. V meste sa vyrábala modrá a zelená skalica až do roku 1918. Koncom 19. storočia bola zriadená veľká tabaková továreň. Pri požiari v roku 1905 obec z dvoch tretín vyhorela. Začiatkom 20. storočia vzniklo organizované robotnícke hnutie, v roku 1907 tu bol štrajk baníkov. Po roku 1918 pracovali obyvatelia v miestnej tabakovej továrni, v továrni na plech, v baniach, lesoch, na pílach.

 

13. Obec Stará Voda

(https://www.staravoda.sk/)

    Prvá písomná zmienka o obci Stará Voda sa datuje do roku 1828 kedy sa nazývala Ó Víz. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1920 je písomne doložený názov Stará Voda. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves kraj Východoslovenský.Spomína sa ako banská a hutnícka osada od 18. storočia. Väčšinu medených hút preniesli v roku 1858 do Smolníckej Huty. Od roku 1865 pracovala Nová huta, kde pracovalo 32 robotníkov, z toho 17 detí. V obci sa vyrábali klince. V roku 1787 ju spracovala banská komora, obec mala 27 domov a 223 obyvateľov; v roku 1828 mala 61 domov a 585 obyvateľov. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali v lesoch, na píle a v miestnej kapustárni a továrničke na klince. Pôdu obrábajú súkromní hospodáriaci roľníci.

 

14. Obec Švedlár

(https://www.svedlar.sk/)

    Prvá písomná zmienka o obci Švedlár sa datuje do roku 1338, kedy sa nazývala Tres Swetler, Swetler, Swadler. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice, po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský. V roku 1465 sa obec stala majetkom Spišského hradného panstva a vyvíjala sa ako mestečko. Jeho erb pozostával zo skrížených banských kladiviek s troma ružičkami. Csákyovci v roku 1689 odovzdali Švedláru eráru za čias Gelnice. Mesto bolo banícke. V 16. storočí bol Švedlár jedným z najľudnatejších miest na Spiši: mal 143 domácností. V 18. – 19. storočí okrem baní na meď bola v prevádzke vysoká pec, mesto malo banský úrad, farbiarsky cech. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) obyvatelia pracovali v baniach na okolí, v lesoch a na pílach, v roku 1933 – 1936 na stavbe železnej trate Červená Skala – Margecany. Zúčastnili sa štrajkov pri stavbe trate, v 30. rokoch bolo silné hnutie nezamestnaných. Bolo tu rozvinuté tkáčstvo a výšivkárstvo. Po roku 1945 časť obyvateľstva nemeckej národnosti vysídlili.

 

15. Obec Úhorná

(https://www.uhorna.sk/)

    Prvá písomná zmienka o obci Uhorná sa datuje do roku 1383, kedy sa nazývala Ohary. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský. Obec založená na valaskom práve sa spomína od roku 1383. Patrila panstvu Krásna Hôrka. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec, pracovali v smolníckych baniach a pre ne pálili drevené uhlie. Mnohí sa vysťahovali do priemyselných obcí Spiša. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo; rozvinuté bolo tkáčstvo. Obyvatelia sa zapojili do partizánskeho hnutia a SNP ( Slovenského Národného Povstania ).

 

16. Obec Veľký Folkmar

(https://www.velkyfolkmar.sk/)

    Prvá zmienka o obci je z roku 1336 Villa Volkmari. Obec do roku 1960 patrila pod Spišskú Župu okres Gelnica, Košický kraj. Po roku 1960 patrí obec pod Spišskú Novú Ves , východoslovenský kraj. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1336. Vznikla začiatkom 14. storočia na území, ktoré v roku 1282 kráľ Ladislav dal komesovi Jakubovi. Obyvatelia boli uhliari, baníci a lesní robotníci. V 18. storočí patrila Imrichovi Csákymu. V roku 1787 mala 610 obyvateľov, 1828 mala 84 domov a 605 obyvateľov. Za 1. ČSR ( Československej republiky ) sa zamestnanie obyvateľov nezmenilo. Počas SNP pôsobili v chotári partizánske skupiny. JRD založili v roku 1951, od roku 1959 je celoobecné. Väčšina obyvateľov pracuje v priemyselných podnikoch v Prakovciach, v Krompachoch, Margecanoch a Košiciach, časť v lesoch.

 

17. Obec Závadka

(https://www.zavadkanaspisi.sk/)

    Prvá písomná zmienka o obci Závadka sa datuje do roku 1352 kedy sa nazývala Zavada. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves kraj Východoslovenský. Obec sa spomína od roku 1352. Patrila rodine Mariássyovcov. Obyvatelia boli roľníci, pastieri, vyrábali vynikajúci syr. V 18. storočí sa v obci ťažila meď. V 19. storočí tu arciknieža Albrecht založil pražiareň železnej rudy. V roku 1880 – 1890 sa mnohí obyvatelia vysťahovali, najmä baníci. 

 

18. Obec Žakarovce

(https://www.zakarovce.sk/)

    Prvá písomná zmienka o obci Žakarovce sa datuje do roku 1368 kedy sa nazývala Villa Zakery. Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský. Žakarovce vznikli ako banská obec na území Gelnice, prvá zmienka o nej je z roku 1368. Od 15. storočia patria Richnavskému panstvu a spolu s ním ju v roku 1460 dostali Zápoľskovci, potom ju vlastnili Thurzovci, od roku 1693 patrila Csákyovcom. Železnorudné a medené bane boli v obci už v 16. storočí, v roku 1872 ich získala Těšínskotřinecká železiarska spoločnosť Albrechta Habsburského, časť patrila prakovským železiarňam. Koncom 19. storočia bola postavená pražiareň rudy, lanovka. Pre obyvateľov mal okrem baníctva veľký význam aj provizorníctvo. Pri požiari v roku 1898 vyhorela takmer celá obec. V roku 1906 trval štrajk baníkov 4 týždne, baníci štrajkovali aj v roku 1918.

 

Kontakt

MAS HNILEC,o.z.

OcÚ Margecany
Obchodná 7
055 01 Margecany

Sídlo kancelárie:
Prešovská 9
055 01 Margecany


Predseda:
Tibor Theis
0902 904 880
helcmanovce@helcmanov-
ce.sk

Kancelária LEADER/CLLD:
Manažér: 0948 033 424
manazer@mashnilec.sk


Kancelária CPRR GL:
Vedúca: 0908 078 731
kancelaria@mashnilec.sk

Manažér: 0905 203 008
ekonom@mashnilec.sk