TIPY NA VÝLETY
PRÍRODNÉ KRÁSY
Národná prírodná rezervácia Kloptaň (1153 m n.m.)
Nachádza sa vo Volovských vrchov ( podcelok Kojšovská hoľa).Jej rozloha je okolo 27 ha a požíva najvyšší 5. stupeň ochrany. Národná prírodná rezervácia Kloptáň bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu v roku 1993.
Nachádzajú sa tu lesné spoločenstvá a to hlavne na juhovýchodných a severovýchodných svahoch vrchu Kloptaň (1153 m n.m.), s prevažujúcimi porastmi buka, javora horského a početným zastúpením jedlín.Pozoruhodný je výskyt vzácneho kosatca sibírskeho. Na vrchole vrchu Kloptaň (1153 m n.m.) bola v roku 1999 postavená výhľadová veža. Na spodku výhľadovej veže sa nachádza zrub s možným uchýlením sa pred zlým počasím. Za priaznivého počasia je odtiaľ pekný výhľad na Vysoké Tatry , Kráľovu hoľu a bližšiemu okoliu dominuje vrch Kojšovská hoľa (1246 m n.m.), Folkmarská skala (915 m n.m.), vrch Sivec (781 m n.m.) a iné. Na jeho vrchole sa nachádza lúka so zaujímavou horskou flórou, rázcestník, drevený posed a stojan s nerezovou skrinkou, v ktorej je umiestnená vrcholová knižka. Okolie Kloptáňa má skoro pralesovitý charakter.
- Ako sa dostať do NPR Kloptáň
Cez rezerváciu prechádza červená turistická trasa nazývaná Ceste hrdinov SNP a vedie tu aj zelená turistická trasa z obce Mníšek nad Hnilcom. Do rezervácie sa môžete dostať po turistických trasách z obcí Mníšek nad Hnilcom, Vyšný Medzev, Smolnícka Píla, Prakovce, Poproč, Zlatá Idka, z Kúpeľov Štós a rekreačného strediska Kojšovská hoľa.
Kojšovská hoľa (1246 m n.m.)
Z turistického pohľadu je populárna Kojšovka jedným z najnavštevovanejších vrcholov východného Slovenska. Početnú návštevnosť zabezpečujú aj výhľady z jej úbočí a vrcholu, ktoré za dobrého počasia, najmä za inverzie, patria do slovenskej prvej ligy.
Má 4 vidiecke sústredené sídla so starou banskou a hámorskou tradíciou (Zlatá Idka, Opátka, Košická Belá, Kojšov). Na severných svahoch pohoria vyviera Kojšovský potok (aj Rieka). Tečie cez Kojšov, Veľký Folkmar a v Jaklovciach sa vlieva do Hnilca. Vytvára dlhú, krajinkársky peknú dolinu, najmä nad Kojšovom.
Z vrcholu Kojšovskej hole je fantastický výhľad na široké okolie. Pri dobrej dohľadnosti je vidieť Vysoké Tatry, časť územia Maďarska i Ukrajiny. Ako na dlani sa rozkladajú okolité obce a mestá, napr. časť Košíc a Prešova, Margecany, Prakovce, Moldava nad Bodvou atď.
Neodmysliteľnou súčasťou Kojšovskej hole sa od roku 1988 stalo Meteorologické radiolokačné observatórium postavené v tesnom susedstve kóty označujúcej vrchol Kojšovskej hole.
Lyžiarske stredisko SKI PARK Kojšovská hoľa, nachádzajúce sa v Slovenskom Rudohorí, vďaka členitosti terénu, nadmorskej výške a výborným snehovým pomerom je vyhľadávaným strediskom tak v zimnom období - lyžovanie, snowboarding ako aj v lete - turistika. K turisticky atraktívnym trasám patrí prechod na Prednú holicu ku chate Lajoške a ku chate Jahodná.
K dispozícii sú bežecké trate (2 a 5 km) a na svoje si prídu najmä zjazdoví lyžiari, pre ktorých sú pripravené zjazdovky v rôznych stupňoch obtiažnosti. Prínosom pre toto obľúbené lyžiarske stredisko je zlepšenie doplnkových služieb (ubytovanie, stravovanie).
- Ako sa dostať na Kojšovskú hoľu
Na Kojšovskú hoľu (1 246 m) vedú značené chodníky takmer zo všetkých strán. Klasikou je výstup po modrej a v závere po žltej značke zo Zlatej Idky (659 m). Trvá asi 2 hodiny.
Veľmi pekná je cesta z Kojšova (471 m) po žltej značke cez Turniská (45 min.), ďalej prípojkou na zelenú značku, po bočnom hrebeni opäť na žltú a na hlavný hrebeň do Idčianskeho sedla (954 m, 2:30 h). Ďalej po červenej značke, v závere po žltej na vrchol (3:45 h).
Frekventovanou klasikou je cesta hlavným hrebeňom z Jahodnej pri Košiciach (4:30 h)
Napokon, pomerne náročným variantom s prudkým stálym stúpaním a veľkým prevýšením cesta po žltej značke z Prakoviec (393 m, 3 h).
Úhornianske jazero
Úhornianske jazero nazývané aj ako jazero Úhorná sa nachádza štyri kilometre juhozápadne od obce Smolník a dva kilometre severovýchodne od obce Úhorná v doline Smolníckeho potoka. Miestnymi obyvateľmi je nazývane aj ako Smolnícke pleso. Jazero je 8 metrov hlboké, 4 ha veľké a bolo postavané z lomového kameňa, bez použitia stmelovacích hmôt. Pod jazerom je 35 m dlhá štôlňa. Jazero bolo vybudované na potoku Smolník v 18. storočí ako zásobáreň vody pre banské zariadenia. Jeho úlohou bolo aj zachytávať dažďovú vodu z okolitých vrchov a tým zabrániť častým povodniam.
Patrí k najstarším vodným stavbám na východnom Slovensku a vo Volovských vrchoch. Jazero je obkolesené horskými lesmi a je domovom vodných vtákov, rýb a rakov čo svedčí o čistote vody. V súčasnosti je rajom pre rybárov, tento revír je bohatý najmä na pstruhy, kapre a šťuky. Jazero je vhodné na kúpanie. Rozsiahla vodná hladina jazera je ideálna na člnkovanie. Na jazere sa od roku 2009 každoročne organizuje ,,Tajch Tag" - Deň jazera. spojený so súťažou družstiev vo varení gulášu.
Ružín
V nádhernom prostredí východného Slovenska neďaleko Košíc sa nachádza umelá vodná nádrž Ružín. Veľké jazero v tvare vykriveného "V" je už dlhú dobu vyhľadávaným miestom letnej rekreácie a aktívneho oddychu pri vode. Priehradné jazero s rozlohou 600 ha dosahuje v najhlbšom mieste hĺbku 50 m.
Úzka stuha ružínskej nádrže kopírujúca pôvodné zaklesnuté meandre Hornádu obtáča zalesnené vrchy Čiernej hory s pôsobivými bralnými vrcholmi prestúpenými jaskyňami. Najkrajší pohľad na vodnú plochu poskytuje bralnatý vrch Sivec (781 m) vytvárajúci výraznú dominantu okolitej krajiny. Voda z vodnej nádrže Ružín sa využíva na priemyselné účely a na rekreáciu.
Folkmarská skala (915 m n.m.)
Územie Folkmarskej skaly patrí z geomorfologického hľadiska do oblasti Slovenského rudohoria a jeho horského celku Volovské vrchy (podcelok Kojšovská hoľa). Tento výrazný vápencový útvar je dominantou severovýchodného okraja Volovských vrchov v tesnej blízkosti hôr Čiernej hory.
Hranicu medzi týmito dvoma pohoriami tvorí Folkmarské sedlo (542 m n.m.). Západný svah skaly je mimoriadne strmý, skalnatý a jeho vrchol má miestami terasovitý tvar. Na hrebeni sa tu strieda hustý zmiešaný les (prevláda buk) s horskými lúkami. Nachádzajú sa tu bohaté lesné, lúčne a skalné rastlinné a živočíšne spoločenstvá. Najvzácnejším botanickým klenotom je tu rastlina vymedzená svojím výskytom nazývaná Jarabina spišská (Sorbus scepusiensis). Tento druh nerastie nikde inde na svete, iba na tomto mieste.
Folkmarská skala ako aj okolité lesy a lúky sú plné lesných plodov, húb, čučoriedok, brusníc, lesných jahôd, černíc, malín a rôznych liečivých a chránených rastlín. Poskytuje výhľad aj keď nie je kruhový na hrebeň Volovských vrchov s vrchom Kojšovskej hole (1246 m n.m.), Krompašský vrch (1025 m n.n.), Zlatý stôl (1 322 m n.m.), pohorie Branisko, obec Kojšov, do doliny Kojšovského potoka, pohorie Čierna hora s najvyššou Roháčkou (1 029 m), pod ňou obec Margecany, bližšie obec Veľký Folkmar a za dobrého počasia na Kráľovú hoľu (1 946,1 m n. m.) a aj Vysoké Tatry.
Folkmarská skala je najlepšie viditeľná z obce Kojšov. V minulosti zohrávalo územie okolia Folkmarskej skaly významnú úlohu v oblasti baníctva. Len pod bralom Folkmarskej skaly tu v časoch stredoveku fungovalo 12 štôlní. Folkmarská skala je súčasťou náučného chodníka Folkmarská a Murovaná skala, ktorý začína v obci Kojšov a končí v obci Veľký Folkmar. Neďaleko Folkmarskej skaly sa nachádzajú turistami vyhľadávané Turniská a Turniská klenba.
- Ako sa dostať na Folkmarskú skalu
1.) po žltej turistickej trase z obce Kojšov - (kratšia 1,30 hod. trasa, ale podstatne strmá a náročná)
2.) po žltej turistickej trase z Folkmarského sedla (542 m n.m.) - (nenáročná trasa, ktora trvá asi 1,05 hod., auto môžete odparkovať na Folkmarskom sedle pri kríži)
3.) po žltej turistickej trase z rekreačnej oblasti Ružín-Košické Hámre - (nenáročná trasa ale trvá až 2.30 hod.)
KULTÚRNE PAMIATKY A ĽUDOVÁ ARCHITEKTÚRA
Drevenice v obci Závadka
V dedine Závadka sa stretneme so zvyškami ľudovej architektúry. Zo začiatku 20. storočia a konca 19.storočia pochádzajú zrubové trojpriestorové (kuchyňa, komora, izba) podmurované alebo podpivničené domy so sedlovou strechou pokrytou šindľami.
Ešte dnes sa v starých domoch stretneme s pôvodným nábytkom: kastou (dnes ju nazývame komoda), kredencom (kuchynská skriňa). Za obytnou časťou stoja hospodárske stavby.
Banícke múzeum v Gelnici a Štôlňa Jozef
Banícke múzeum v Gelnici je umiestnené v budove postavenej v roku 1805 z kamenného materiálu zrúcanín Gelnického hradu. Vznikla z renesančného jadra pričlenením ďalších budov v duchu tereziánskeho baroka.
Začiatky vzniku Baníckeho múzea v Gelnici siahajú až do obdobia vlády Márie Terézie, no až v prvej polovici 20. storočia riaditeľ meštianskej školy Leopold Grüss začal od baníkov a ich rodín zbierať rôzne predmety, ktoré zhromažďoval v priestoroch školy.
V roku 1965 sa stalo Banícke múzeum pobočkou Vlastivedného múzea v Spišskej Novej Vsi, dnes Múzeum Spiša, so zameraním na históriu banského mesta. V roku 2005 prešlo Banícke múzeum do pôsobnosti mesta Gelnica. Banícke múzeum v Gelnici s prihliadnutím na jeho špecifický charakter dokumentuje svojimi zbierkovými fondmi hlavne baníctvo, národopis, geológiu, históriu mesta, cechovníctvo. V súčasnosti má desať stálych expozícií.
Štôlňa Jozef
Štôlňa sa nachádza na Turzovskej ulici pri dolnom Turzovskom jazere. Dedičná štôlňa Jozef sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily, jej celková dĺžka je viac ako jeden a pol kilometra. Jej vznik nie je datovaný. V minulosti slúžila na odvodnenie vyššie položených obzorov. K jej uzavretiu došlo v polovici devätnásteho storočia v súvislosti s úpadkom ťažby medi. V auguste 2016 bola štôlňa sprístupnená pre verejnosť a stala sa súčasťou expozície Baníckeho múzea v Gelnici.
Štôlňa Jozef umožňuje návštevníkom spoznať množstvo bansko - historických a geologických fenoménov na jednom mieste. Obsahuje banské chodby rôzneho veku - od pôvodných historických chodieb z 18. storočia, cez chodby, ktoré rekonštruoval a razil geologický prieskum v 50. rokoch 20. storočia až po neskoršie profily riešené v TH výstuži. Poskytuje dostatočné miesto na prípadnú prezentáciu rôznej banskej techniky, ktorá sa postupne plánuje v bani umiestniť premiestnením z rôznych likvidovaných a opustených banských objektov v okolí Gelnice.
Sprístupnená baňa Jozef je súčasťou Baníckeho múzea v Gelnici ako podzemná múzejná expozícia, čo jej dáva lepšie možnosti na zviditeľnenie aj v rámci svojej pôsobnosti napr. v Zväze múzeí na Slovensku.
Vstupy do štôlňe Jozef:
- Pondelok - Štvrtok: 10.00 - 14.00 hod.
- Piatok - Nedeľa: 15.00 - 18.00 hod.
Viac informácií a prijímanie objednávok osobne v Baníckom múzeu alebo na tel. č. 0944 950 951, 053/4821 468.
Vstupné do štôlne je 1€ pre dospelých a 0,50€ pre deti.
Pamätná izba "Heimatstube" v obci Smolnícka Huta
Obec Smolnícka Huta má svoju bohatú históriu. Bohatstvo našich predkov treba uchovávať, chrániť, čerpať z neho a rozvíjať ako najkrajšie dedičstvo, lebo je to zlatý poklad nášho národa. Z úcty k svojim otcom a mamám obec zriadila v miestnosti na Obecnom úrade pamätnú izbu "Heimatstube" kde sú vystavené artefakty zhromaždené za pomoci p.Blanky Čechovej od občanov Smolníckej Huty.
V súčasnosti izba prešla kompletnou rekonštrukciou a teší sa na svojich návštevníkov...
